TERITÓRIUM BOHA
O SPRÁVNOM VZŤAHU K BUDÚCNOSTI. PREČO NESMIEME MAŤ OBAVY O BUDÚCNOSŤ.
(dnes mimoriadne aktuálne !!! odporúčam prečítať! )
Keď riadime okolitý svet, snažíme sa ho pretvoriť na fyzickej úrovni, to je normálne. Ale keď sa snažíme podriadiť si duchovný svet, snažíme sa riadiť budúcnosť, to často vedie ku katastrofe. Je to územie Boha, teritórium, prostredníctvom ktorého sa riadi svet. Preto agresivita, uctievanie budúcnosti, a jej uctievanie vedie k agresivite a depresii - to je veľmi nebezpečná tendencia.
Prečo Kristus hovoril: "Neobávajte sa o zajtrajší deň. Spoliehajte sa na Božskú vôľu!"?
Keď človek zabúda na to, že vesmír riadi Boh, začína si brať na seba to, čoho je príliš veľa, snaží sa zodpovedať za budúcnosť, začína uňho obrovské mrhanie energiou. Človek jednoducho stráca energiu jemných úrovní, objavia sa uňho neživotaschopní potomkovia a potom sám ochorie a umiera.
Preto - SPRÁVNY VZŤAH K BUDÚCNOSTI - je veľmi dôležitý.
Budúcnosť - to je v prvom rade - Božská vôľa.
Akú budúcnosť "zhora" dostaneme, takú prijímame. Máme právo na vlastnú zmenu, na želanie zmeniť budúcnosť prostredníctvom prítomnosti, no nemáme právo miešať sa do budúcnosti. To je veľmi dôležité!
Nedávno mi volali známi. Ich priateľovi otehotnela žena, a oni sa pýtali, čo robiť, ako pracovať na sebe, aby sa zlepšil stav.
Vysvetlím to úplne jednoducho.
DETI - TO JE NAŠA BUDÚCNOSŤ.
Preto, ak narúšame budúcnosť, škodíme deťom.
Ako narúšame budúcnosť?
Keď žijeme budúcnosťou, snívame o nej a sťahujeme sa z prítomnosti do budúcnosti, to, čomu sa hovorí "deliť si kožu ešte nezabitého medveďa". Keď sa z budúcnosti tešíme viac než z prítomnosti, keď začíname akoby oporný bod prenášať do budúcnosti, to je už rozklad, narušenie budúcnosti. To, čo kladieme nad Boha, nad Lásku, to, od čoho začíname závisieť, musíme stratiť na zachovanie našej duše.
Ďalej - zlé myšlienky o budúcnosti, to je agresia k budúcnosti.
Ďalej - NEPRIJATIE KRACHU BUDÚCNOSTI.
Na to, aby sme mohli harmonicky riadiť budúcnosť, sme k tomu periodicky preverovaní.
STRATA BUDÚCNOSTI vyzerá
ako KRACH NÁDEJÍ,
ako NEČAKANÁ SITUÁCIA,
ako ZRADA,
ako NESPRAVODLIVOSŤ,
ako KATASTROFA,
a nakoľko dokážeme v tomto vidieť Božskú vôľu, a POKORNE, S LÁSKOU PRIJÍMAME AKÚKOĽVEK ZMENU BUDÚCNOSTI, ktorá ničí naše zvyčajné predstavy o nej, chápeme, že nie my, ale Boh riadi svet, natoľko nás tieto, tak povediac -straty budúcnosti- upevňujú, očisťujú našu dušu, ozdravujú ju, nie ničia. To je veľmi dôležité.
Tak sa ma budúci otec opýtal. "A čo mám robiť?"
A ja odpovedám to isté. Po prvé - nestrácať príliš veľa energie. Netreba to preháňať v práci, pretože deti potrebujú jemnú energiu a keď ju rodičia míňajú na sex, prostredníctvom preťaženia v práci, prostredníctvom zvýšených obáv o budúcnosť, prostredníctvom odsudzovania, skľúčenosti, potom za to platia.
Preto na to, aby sa dieťa normálne cítilo, MUSÍME ŽIŤ DUŠOU. Musíme robiť to, čo chceme, nie to, čo nechceme. Orientovať sa na cit lásky. Nesmieme sa preťažovať, to znamená nútiť sa do niečoho. Musíme žiť viac pojmom "chcem", než pojmom "treba", čiže tým, čo chce naša duša.
Čo je ešte dôležité?
Akákoľvek schéma našej budúcnosti - napr. ja chcem dievčatko, ja chcem chlapca, chcem to či ono vtedy a vtedy, keď chcem, aby sa dieťa narodilo v istom čase, napr. urobiť cisársky rez, alebo umelo vyvolať pôrod preto, aby sa dieťa narodilo skôr ( napr. doktor, s ktorým mám rodiť ide na dovolenku...) - To je veľmi vážne narušenie budúcnosti.
Ďalej, ak sa žena bojí bolesti pri pôrodoch, snažia sa to teraz úplne štandardne znecitlivovať ( tzv. epidurálka) - to je obava, strach z budúcnosti, to je neželanie prijať očistu, skúšku a toto všetko zosilňuje závislosť dieťaťa na budúcnosti.
Zvýšená závislosť na budúcnosti plodí neschopnosť prekonať stres, a krach budúcnosti - to je stres, tak také deti sa častejšie stávajú narkomanmi, alkoholikmi a majú problémy so zdravím. Pretože v princípe
NESCHOPNOSŤ PRIJAŤ STRES - TO JE HLAVNÁ PRÍČINA CHORôB.
Na to prišli už aj lekári.
Neschopnosť prijať stres, to je vnútorný boj s energetijkou vesmíru, to sú straty energie, čiže pád imunity, pretože imunita je spojená s našou energiou.
Takže - schopnosť správne sa chovať k budúcnosti, schopnosť nezávisieť na nej a neuctievať ju, umenie prijímať krach budúcnosti, chápanie toho, že budúcnosť sa utvára, utvára sa našou dušou, a preto HARMÓNIA V DUŠI je najväčšia garancia toho, že budeme mať normálnu budúcnosť, - to je veľmi dôležité. Keď vzniká strach o deti, strach o blízkych a strach o seba, tento strach treba premieňať na pozitivitu.
STRACH - TO JE ŽELANIE ZASTAVIŤ NEGATÍVNY PROCES.
Strach možno zameniť modlitbou, postom, odpojením sa. To jest - nakoľko sa zmenšuje naša pripútanosť, natoľko sa zvyšuje naša energia a natoľko viacej možností na realizáciu v budúcnosti máme. Čiže, keď sa nebojíme budúcnosti, nerobíme si presné a pevné plány do budúcnosti, nakoľko neodsudzujeme a neopovrhujeme inými ľuďmi, natoľko tým pomáhame zdraviu a osudu našich detí.
!!! - Takže s ohľadom na to, že celé .ľudstvo je teraz tehotné budúcnosťou a bude sa rodiť nové ľudstvo, taký proces už začal, zostalo pár rokov ( už nezostalo, video bolo zverejnené v 2018..), je veľmi dôležitý správny vzťah k budúcnosti.
Tí, ktorí sa budú chovať k budúcnosti nesprávne, budú mať minimálne vážne problémy.
Aktuálne!!!
Keď k nám prichádza problém z budúcnosti, zdá sa byť obrovským. A keď sa o nejaký čas naň pozrieme v minulosti, zdá sa nám nepatrný. Netrpezlivosť, podráždenosť, - to je nesprávne využívanie energie.
V akejkoľvek stresovej situácii sa energia delí na dva prúdy. Bezprostredne v smrteľnej situácii sa všetka energia vydáva na potreby tela. Pocit strachu zakrýva jemné úrovne a pracuje na záchranu. No ak zažívame strach dlho pred nebezpečnou situáciou, prináša obrovskú škodu zdraviu, pretože nepomáha riadiť, kontrolovať situáciu na jemnej úrovni v prvom rade prostredníctvom vlastných hlbinných zmien. Ako povedal jeden tréner.:
" Strach - to je oheň. Ak ho kontrolujeme - hreje. Ak sa mu poddávame - spáli. Ale ak ho vôbec nemáme - môžme zamrznúť."
Keďže koronavírus zasahuje pľúca....
"Kto trpí chorobou pľúc?
Ten, kto neprijíma Božiu vôľu, je nespokojný so svetom, na prvé miesto kladie svoju vôľu a snaží sa ovládať osud, ísť proti osudu. Pyšný človek je zvyčajne neúprimný, pýcha a neúprimnosť často idú ruka v ruke. Pyšný človek nevyslovuje svoje nároky, udržuje ich vo vnútri, a pritom sa rozčuľuje a je rozhorčený. Tichá nespokojnosť je jedným z prejavov pýchy. Vyjadriť nespokojnosť - znamená pokúsiť sa zmeniť situáciu a nevyjadrená vnútorná nespokojnosť je zápas s Bohom a osudom. Čím vyšší je u človeka pocit vlastnej významnosti, tým viac je nespokojný s akoukoľvek situáciou a osudom....."
S. N. Lazarev, Prejavy pýchy
Čo je zlo?
To je zničenie tých zväzkov, ktoré pomáhajú človeku rozvíjať sa, žiť a existovať. V prvom rade, zlo - to je zničenie lásky a tu prirodzený mechanizmus funguje v každom prípade: ak zabíjame lásku v našich dušiach alebo v dušiach ostatných.
Boj proti zlu je teda dvojaký. Po prvé, treba sa brániť pred tým zlom, ktoré môže zabiť schopnosť milovať, a po druhé, musíme sa brániť pred takým zlom, ktoré ničí stabilné ľudské väzby, to, čo nazývame život, kultúra, vzťahy.
Čo je to boj proti zlu? Ako môžeme bojovať s dieťaťom, ktoré vyčíňa, rozbije riady?
Predtým existovalo jedno hľadisko: zlo musí byť zničené. Ale mnohoraké zlo leží v nás a v našich deťoch. Preto pojem „zničenie“ nemá zmysel. Čiže boj proti zlu zahŕňa vzdelávanie. Dieťaťu musí byť poskytnutá láska, ktorá mu chýba, a treba ho obmedzovať v jeho túžbach a v agresii. Obmedzenia môžu byť verbálne, alebo môže prísť aj výprask. To znamená, musíme hovoriť nie o vykorenení
zla, ale o správnom boji s ním.
Lazarev S. N. Diagnostika karmy, 8
Překlad Jarmila Světlíková